SCP PAPIER, a. s., Slovakia

• sk
• en

Akcie

Novinky

História papiera

Ľudstvo sa už od starodávnych vekov snažilo zlepšiť metódy komunikácie a zaznamenania udalostí. Prvé pokusy zahŕňajú používanie voskových tabuliek, listy, bronz, hodvábne a hlinené tabuľky. Až po vynájdení papiera mohlo byť zaznamenávané veľké množstvo informácií, ktoré boli ďalej posielané za veľmi malé ceny.

3000 rokov pred n.l.

Zo všetkých materiálov, ktoré ľudia počas histórie použili na písanie a kreslenie, je papier najrozšírenejší na celom svete. Názov pochádza z papyrusu, ktorý používali starovekí Egypťania, Gréci a Rimania. Papyrus, jeden z predchodcov papiera, bol vyrábaný tlakom alebo mlátením. Tieto techniky sú známe pod spoločným menom "TAPA". Najčastejšie bol papyrus vyrábaný z vnútornej kôry moruše papierovej, figovníka alebo datľovníka. Túto technológiu poznali skoro všetky kultúry v širokom pásme okolo rovníka. Najstaršia technika výroby papiera - a stále používaná v niektorých lokalitách Himalájí a Juhovýchodnej Ázií - nenecháva na pochybách o pôvode techniky Tapa. Varené lyko sa pomocou dreveného kladiva vyrovnalo tak, aby vytvorilo vrstvu tenkých vlákien, a potom sa rozpustilo v sude s vodou, čím vznikla celulóza. Forma, pozostávajúca z dreveného rámu a látkového dna, sa položila do veľkej nádoby s vodou. Textilná časť musela plávať pod povrchom vody. Výrobca papiera potom nalial celulózu potrebnú na jeden hárok papiera do tejto "plávajúcej" formy a rozotrel ju rukami pozdľž celého povrchu. Forma sa opatrne vybrala z vody. Keď voda odkvapkala, položila sa na slnko alebo blízko ohňa, aby vyschla. List papiera bol formovaný na drôtenom site. Po uschnutí sa hárok ľahko oddelil a odhliadnuc od možného vyhladzovania nepotreboval žiadne dodatočné opracovanie. Táto technika mala dve nevýhody. Po prvé, pre každý nový hárok bola potrebná osobitná forma, ktorú bolo možné použiť na ďalšiu operáciu až po usušení predošlého hárku. ďalej, nárast produkcie sa čoskoro stretol s nedostatkom surovín, pretože čerstvé lyko nebolo všade dostupné v požadovanom množstve. Ako ukazujú súčasné nálezy najstaršieho papiera v čínskych hroboch, papier sa v číne vyrábal už pred začiatkom nášho letopočtu. Vlákna, normálne používané na textílie, ako ľan a konope, slúžili taktiež ako náhrada za lyko. V neskoršom období, bolo sito na sušenie vyrábané z bambusu, čo oslobodilo výrobcov od potreby starať sa o prírodné schnutie na site.

Rok 105

V roku 105 nášho letopočtu sudca Ts'ai Lun, podľa chronologických záznamov, vynašiel výrobu papiera z textilného odpadu, napríklad z handier. Hovorí sa, že Ts'ai Lun pomiešal kôru stromu moruše, konope z rybárskych sietí a handry s vodou, rozdrvil ich, sformoval na tenký list, odstránil vodu, nechal vysušiť a papier bol na svete. To bol zrod papiera tak, ako ho poznáme dnes. čínski výrobcovia postupne vyvinuli viacero rôznych druhov (rôzna veľkosť, natieraný a farebný papier, papier chrániaci proti poškodeniu ako aj hmyzu). Veľkým problémom však bolo uspokojiť rapídne rastúci dopyt po papieri. Ako ďalšiu rastlinu, ktorá poskytovala vlákna, používali bambus. Rozvlákčovali ho varením v lúhu. Má sa zato, že veľký rozvoj umenia, literatúry a vedy v číne je dôsledok rozšírenia papiera ako prostriedku na komunikáciu medzi ľuďmi.

Rok 610

Čínska technika výroby papiera sa začiatkom nášho letopočtu dostala do Kórei a v roku 610 bola zavedená v Japonsku. Výroba papiera sa stáva základným znakom japonskej kultúry. V tejto krajine je papier ešte dnes vyrábaný vo veľkej miere ručne ako súčasť starej tradície, prevažne z čerstvých lykových vlákien moruše. Dlhé neposekané vlákna sú jednoducho pripravované mlátením, čo dodáva výslednému papieru charakteristický vzhľad a vynikajúcu kvalitu. Znalosti o výrobe papiera sa veľmi rýchlo rozšírili do Strednej Ázie a Tibetu, odtiaľ neskôr do Indie. Centrom výroby papiera sa stáva Samarkand. Pri svojej expanzii na východ sa Arabi oboznámili s výrobou nového materiálu na písanie. Následne boli založené papierne v Bagdade, Damasku, Alexandrií a neskôr v Maroku, Španielsku a na Sicílií. Pre nedostatok čerstvého lyka, boli vstupnou surovinou takmer výlučne handry. Arabi vyrábali tenké hárky, ktoré škrobom obojstranne "natierali". To dodávalo arabskému papieru dobré vlastnosti pri písaní ako aj dojem jemnosti. Export arabského papiera do Európy, predovšetkým do Talianska, je dobre zdokumentovaný. Popri papieri bolo predané i tajomstvo jeho výroby. Talianski výrobcovia papiera sa v dvoch ranných centrách Fabriano a Amalfi pokúšali od 13. storočia zdokonaliť techniku Arabov. Ich úsilie sa nedotklo zdrojovej suroviny (textilné handry), ale významne inovovali prípravu a vlastný výrobný proces (použitie vodnej sily, drôtené oká, lis na papier, sušenie).

1390

Počas rýchlej expanzie obchodu v neskoršom stredoveku, sa čoraz viac veľkoobchodníkov zaoberalo tovarom nazývaným "papier", čo bolo dôsledkom nárastu jeho významu pre verejnosť ako aj pre intelektuálny život. Preto neprekvapuje, že člen norimberskej mestskej rady Ulmann Stromer rozmýšľal nad úžitkom z výroby svojho vlastného papiera a s pomocou kvalifikovaných robotníkov z Talianska zmenil "GLEISMUHLE", predtým brány do jeho rodného mesta, na papierenský závod. Dátumy zaznamenané v jeho zápisníku, 24. jún, 7. a 11. august 1390 (začiatok práce na vodnom kolese) sú prvé záznamy o výrobe papiera v Nemecku.

1453

Johann Gutemberg vynašiel technológiu kníhtlače a zostrojil prvý tlačiarenský stroj. Tento vynález bol ďalším a veľmi významným krokom aj pre výrobu papiera. Knihy sa začali šíriť v masovom meradle a tým sa zvýšil dopyt po papieri.

1493

Podľa zachovaných záznamov, sa výroba papiera stále považovala za veľkú neznámu a tajomné umenie, a bolo potrebné prekonať ešte veľa technických prekážok. Stroj, nakreslený vo svetovej kronike Hartmana Schedela z roku 1493, bol pôvodne skonštruovaný s dvoma vodnými kolesami, 18 kladivami a 12 robotníci potrebovali jeden alebo dva sudy.

16. storočie

Technológia výroby papiera, ktorá sa rozšírila v Európe v 15. a 16. storočí, priniesla viaceré výhody. Napriek značným nárokom na čas a kapitál na stavbu a montáž závodu so strojmi a zariadením ako aj na jeho neskoršiu údržbu, zmena vo výrobnom procese, vďaka deľbe práce, zvýšila výkon a zlepšila kvalitu. To mohlo samozrejme prinášať zisk, ako ukazujú niektoré príklady. Naproti tomu ale rástlo riziko z nepomeru medzi nákladmi a výnosmi, čo dokazujú mnohé obchodné záznamy neúspechu medzi výrobcami papiera. Neskôr viac a viac veľkých obchodníkov pracujúcich s papierom preberalo papierenské závody do svojho vlastníctva, pretože hlavní výrobcovia obchodovali formou lízingového prenájmu. Tento trend narastal u výrobcov kníh, kde vládli zvláštne podmienky. Tlačiar alebo vydavateľ musel zvýšiť výrobné náklady (papier, kompozícia, tlač) za prácu, ale nebol schopný využiť výsledky svojej práce na krytie nákladov, pokiaľ sa časť vyrobenej produkcie nepredala ešte počas výroby. Výsledkom bolo, že často bol dlžníkom dodávateľov papiera. Výroba si vyžadovala 4-členné tímy, ktoré počas dennej smeny trvajúcej priemerne 13 hodín urobili 4.500 hárkov papiera v závislosti od formátu.

17. a 18. storočie

Technický pokrok pokračoval. Ručné vyhladzovanie hárkov použitím špeciálnych nožov bolo nahradené hladiacim kladivom, podobným kováčskemu. To viedlo k rozdeleniu v cechu medzi tradičných "hladičov" a moderných "lisovačov", ktorí sa odmietali navzájom uznať za plne kvalifikovaných. Koncom 17. storočia ďalší vynález rozdelil výrobcov papiera do dvoch nových táborov. To bol začiatok oveľa viac účinného rozomieňania, nazývaného "holender", ktorý doplnil alebo dokonca nahradil drviace závody. Úžasný vzostup výroby papiera v 16. a 17. storočí (reformácia, kníhtlač) viedol k vážnemu nedostatku suroviny a k zavedeniu pravidiel riadiacich obchod s handrovým materiálom. Neustále hľadanie náhradného materiálu sa neskôr stretlo s malým okamžitým úspechom. Bola to slama. No táto surovina, ako jedno z východísk uvedením prvého výkonného papierenského stroja v roku 1825 - zlyhala pre nekvalitu. Problém vyriešil Saxon Keller (1843) svojím objavom celulózy, kde základom bolo drevo, a chemickej celulózy (prvý patent v roku 1854, Melier Watt). V 18. storočí sa začala koncentrácia remeselníckych aktivít do manufaktúr, ktoré však naďalej boli závislé na zručnosti remeselníkov organizovaných v slobodných cechoch. Úsilie o zvýšenie produkcie, ako aj do značnej miery obmedziť pravidlá remeselníckych cechov, viedlo k snahe, čo najviac prác vykonávať pomocou strojov. To vyústilo do konštrukcie papierenského stroja. Pôvodný model pochádzal napríklad od J.N.L. Roberta, ktorý v roku 1798 skonštruoval prvý stroj s plochou formou. Bol to ručný kľukový stroj, na ktorom sa papier vyrábal na neustále sa točiacom páse. Tento bol ďalej zdokonalený (Donking a bratia Fourdrinierovci). Veľmi rýchlo sa objavili aj iné typy, ako napríklad stroj, ktorý plnil drôtenú formu posúvanú na nekonečnej reťazi a ukladal ich na nekonečnú plsť a stroj s cylindrami. Stroj s plochou formou a cylindrový stroj mali svoj vplyv v 19. storočí a boli doplnené o sušiacu časť. Značne sa vylepšili mnohé detaily. To viedlo k značnému rozšíreniu pracovného sita ako aj zvýšeniu rýchlosti výroby. To tiež ohlásilo industrializáciu. V tejto novej situácii, malý výrobca, ktorý bol neschopný alebo neochotný poskytnúť stroje, mysliac si, že prežije s kusovou prácou alebo výrobou špeciálnych druhov, bol skôr či neskôr donútený zastaviť svoje pôsobenie. Ostatní museli prispôsobiť svoje existujúce priestory alebo postaviť nové závody niekde inde.

19. storočie až súčasnosť

História papierenského priemyslu 19. a 20. storočia sa dá rozdeliť do 5 období, ktoré sa čiastočne prekrývajú, ale sú jednoznačné svojimi trendmi. V prvej etape (približne 1800 - 1860), boli všetky ručné práce nahradené strojmi. Týkalo sa to prípravných a dokončovacích prác (lisovanie, sušenie, hladenie, balenie, ..). Druhá etapa (približne 1840 - 1880) je charakteristická úsilím získať náhradu za textilný odpad priemyselným spôsobom (drevitá a chemická celulóza). Tretia etapa (1860 - 1950) sa vyznačovala rozšírením šírky sita, vzrastom pracovnej rýchlosti, použitím elektrického pohonu, ďalšie zlepšenia na rôznych častiach stroja, špecializácia strojov na papier a kartón. Pracovná šírka stroja vzrástla z 85 cm (1830) na 770cm (1930), zatiaľ čo rýchlosť sa zvýšila z 5 m/min (1820) na viac ako 500 m/min (1930). Štvrtá etapa (1950-1980) - stále na starých základoch pokiaľ ide o mechaniku, priniesla nebývalé zmeny vo výrobe papiera. Popri ďalšom rozširovaní pracovnej šírky a rýchlosti, zmeny zahrčovali nové materiály, nové možnosti tvorby hárkov (duoformer), väčší záujem o ekológiu ale predovšetkým v automatizácií. Výsledkom je špecializácia na jednotlivé druhy papiera, nové typy papiera, spoločnosti s vlastnou dodávkou surovín a obchodnými organizáciami, zatváranie neziskových prevádzok. Piata etapa (od roku 1980) smeruje už do budúcnosti. Vývoj nových princípov tvorby hárku a chemický proces výroby celulózy, ale taktiež situácia na celkovom trhu (vzrast dopytu, predovšetkým v rozvojových krajinách, problémy alokácie, ceny celulózy) opäť zvyšujú kapitálovú intenzitu a spôsobujú formovanie veľkých skupín podnikov s medzinárodným pôsobením. Súčasne sa objavujú možnosti pre menšie miestne firmy na uspokojovanie špecifických potrieb. Relatívna uniformita známa v Európe zo stredoveku je momentálne nahradzovaná rôznosťou druhov. Hlavnú úlohu v tomto aspekte zohral pokrok v technike tlače. Výroba papiera je dnes remeslo, ktoré spája ľudské schopnosti a technickú inováciu.

Výroba papiera na Slovensku

Na Slovensku ako súčasti veľkého európskeho regiónu sa s výrobou papiera začalo po príchode nemeckých osadníkov v 15. storočí. V roku 1880 obchodník Jakub Klein zakladá v Ružomberku továreň na výrobu papiera nesúcu od roku 1958 meno SCP (Severoslovenské celulózky a papierne). Ružomberok je odvtedy centrom výroby papiera a to nielen na Slovensku ale v celom stredoeurópskom meradle. Rovnako ešte v 19. storočí vznikajú papierne v Slavošovciach a Harmanci. Dnes je Slovensko významným európskym producentom papiera a v Ružomberku stojí jeden z najväčších a najmodernejších celulózo-papierenských závodov v Európe.

Papier v číslach (2005)

Svetová produkcia papiera: 370 mil. ton
Európska produkcia papiera: 103 mil. ton
Produkcia papiera na Slovensku: 850 tis. ton
Najviac papiera sa vyprodukuje v Ázii (125 mil. ton)
Najväčší svetový producent papiera je USA (85 mil. ton)
Najväčší európsky producent papiera je Nemecko (22 mil. ton)
Spotreba papiera na obyvateľa
USA: > 300 kg
EÚ: 180 kg
Slovensko: 85 kg
V EÚ sa v roku 2005 na výrobu papiera použilo 42% recyklovaných vlákien, pričom až 56% celkovej spotreby papiera bol papier obsahujúci recyklované vlákna.